Srdce nie je vlastne nič iné než pumpa, ktorá zabezpečuje v tele krvný obeh a nepretržite pracuje celý náš život.
V pokoji prečerpá srdce za minútu približne 5 litrov krvi. Za celý život (80 rokov) to je potom 210 miliónov litrov krvi.
V detstve je objem prečerpanej krvi, samozrejme, nižší, ale ak celý život nesedíme len pred televízorom, ale aj fyzicky pracujeme alebo športujeme, zvyšuje sa počas tejto námahy objem prečerpanej krvi niekoľkokrát.
Srdce však nie je len jednou pumpou, ale za sebou zapojenou dvojnásobnou pumpou (obr. 1.1). Z tela krv do srdca priteká hornou a dolnou dutou žilou (HDŽ a DDŽ) do pravej predsiene (PP). Potom tečie cez trojcípu chlopňu (na obrázku zelenou farbou) do pravej komory (PK). Odtiaľ pokračuje cez pľúcnu chlopňu (zelenou farbou) do pľúcnej tepny (arteria pulmonalis – AP) a pľúcneho riečiska. Laicky sa hovorí, že je tu krv okysličovaná, čo je pravda, ale zároveň sa tu zbavuje oxidu uhličitého. Ten z krvi prestúpi do dýchacích ciest a je vydychovaný. Okysličená krv tečie z pľúc späť do srdca – do ľavej predsiene (ĽP) a cez dvojcípu chlopňu (zelenou farbou) do ľavej komory (ĽK). Počas srdcového sťahu pokračuje cez aortálnu chlopňu (zelenou farbou) do aorty (AO) a potom do celého tela.
Pľúcny obeh sa označuje ako malý (srdce-pľúca-srdce), obeh krvi v celom tele potom ako veľký – systémový (telo-srdce-telo). V malom krvnom obehu dochádza k výmene plynov (krv je okysličovaná a zbavuje sa oxidu uhličitého) a veľkým krvným obehom je okysličená krv rozvedená do celého tela. Srdce teda najskôr pumpuje svojou pravou časťou neokysličenú krv do pľúc (malý obeh), kde dôjde k jej okysličeniu. Odtiaľ sa potom okysličená krv vráti späť do srdca, ktoré ju svojou ľavou časťou pumpuje do celého tela (veľký obeh).
Cievy vedúce krv do srdca sa nazývajú žily a cievy vedúce krv zo srdca do tela sa nazývajú tepny.
Obr. 1.1. Srdce
Medzi veľkým a malým obehom je množstvo rozdielov, ten najpodstatnejší spočíva v krvnom tlaku. V aorte dosahuje tlak za normálnych okolností až 140 milimetrov ortuťového stĺpca, naopak v pľúcnej tepne je cca 5× menší (maximálne 30 milimetrov ortuťového stĺpca). Pľúcna cirkulácia totiž kladie krvnému toku oveľa menší odpor než ostatné tkanivá v tele.
Ako vyplýva z predchádzajúcich odsekov, v srdci sú štyri chlopne. Chlopne sú v podstate jednosmerné ventily, ktoré zabezpečujú jednosmerný tok krvi a bránia tomu, aby sa krv vracala späť. Medzi pravou predsieňou a pravou komorou je trikuspidálna (trojcípa) chlopňa, medzi pravou komorou a pľúcnou tepnou je pľúcna (pulmonálna) chlopňa, medzi ľavou predsieňou a ľavou komorou je mitrálna (dvojcípa) chlopňa a medzi ľavou komorou a aortou je aortálna chlopňa.
Ak porovnáme srdce napríklad so záhradným čerpadlom, okamžite vidíme množstvo zásadných rozdielov. Zapnutím čerpadla uvedieme do pohybu otáčajúcu sa časť (rotor). Ten sa otáča stále jedným smerom, a tým spôsobí pohyb čerpanej vody. Naproti tomu sa srdce sťahuje a práve tieto sťahy vypudzujú krv z komôr do pľúcnej tepny a aorty. Keď sťah povolí, srdce sa opäť plní krvou. Fáza srdcového sťahu je odborne označovaná ako systola, fáza uvoľnenia potom ako diastola (obr. 1.2).
Obr. 1.2. Systola a diastola
Obr. 1.2. Systola a diastola
Vo fáze systoly sú zavreté chlopne medzi predsieňami a komorami (mitrálna a trikuspidálna) a otvorené chlopne medzi ľavou komorou a aortou a medzi pravou komorou a pľúcnou tepnou. Okysličená krv prúdi z ľavej komory do aorty a odtiaľ do celého tela. Neokysličená krv prúdi z pravej komory do pľúcnej tepny a pokračuje do pľúcneho riečiska. V tejto fáze je teda krv – okysličená aj neokysličená – pumpovaná zo srdca von. Vo fáze diastoly sú, naopak, chlopne medzi komorami a veľkými cievami (pľúcna tepna, aorta) uzavreté a otvorené sú chlopne medzi predsieňami a komorami.
Aby srdce dobre fungovalo, musí správne prebiehať nielen srdcový sťah (systola), ale aj uvoľnenie (diastola). Ide však o dva od seba nezávislé procesy. Môže sa preto stať, že je narušená srdcová schopnosť sťahu, ale srdcové uvoľnenie funguje viac-menej normálne (napríklad po prekonanom infarkte myokardu). V takom prípade hovoríme o systolickej dysfunkcii. Naproti tomu existuje ochorenie, pri ktorom je postihnutá práve uvoľnovacia schopnosť, ale schopnosť srdca sa sťahovať je prakticky normálna (diastolické srdcové zlyhávanie).
Schopnosť sťahu ľavej srdcovej komory sa dá určiť ejekčnou frakciou. Vo fáze diastoly pritečie pľúcnymi žilami do ľavej komory určitý objem okysličenej krvi a ľavá komora ju pri svojom sťahu (v systole) vypudí do aorty. Do aorty ale neodtečie všetka krv, len jej časť. Ejekčná frakcia teda vyjadruje, koľko percent krvi z komory bolo vypumpovanej pri srdcovom sťahu do aorty.
Ejekčná frakcia ľavej komory sa meria napríklad pri echokardiografickom vyšetrení (ultrazvukové vyšetrenie srdca). Existuje tiež ejekčná frakcia pre pravú srdcovú komoru, ale tá sa v bežnej klinickej praxi príliš nevyužíva. Pravá komora má totiž zalomený tvar a pri ultrazvukovom vyšetrení nie je možné jej ejekčnú frakciu úplne spoľahlivo stanoviť, funkcia pravej komory sa v praxi hodnotí inak. Ejekčná frakcia bez ďalších dodatkov teda znamená ejekčnú frakciu ľavej komory srdca.
Normálna ejekčná frakcia je minimálne 54 % u žien a min. 52 % u mužov. To znamená, že normálne fungujúca ľavá komora vypumpuje do aorty najmenej 52 % (resp. 54 %) objemu krvi, ktorá do nej pri diastole pritečie. V bežnej praxi sa zvyčajne ejekčná frakcia nemeria úplne presne na percentá, pretože to je pomerne náročné. Väčšinou sa ejekčná frakcia udáva v rozmedzí (napr. 55 – 60 %, nad 60 %). Presný výpočet sa vykonáva len v určitých prípadoch. Dôležité je, že ak má niekto ejekčnú frakciu 45 %, tak mu srdce nepracuje na 45 % zo 100 %, ale len na 45 % z 52 %, resp. 54 % – ejekčná frakcia je teda len mierne znížená. Za ťažko obmedzenú ejekčnú frakciu sa považuje hodnota pod 30 – 35 %.
