Všetky bunky v tele vrátane srdca získavajú energiu sériou veľmi komplikovaných reakcií.
Zásadné sú v tomto procese cukry a tuky, ktoré sa spaľujú na vodu a oxid uhličitý. Pri týchto procesoch sa uvoľňuje energia, ktorá sa ukladá v bunkových batériách. Týmito batériami sú molekuly, ktoré sa označujú skratkou ATP (adenozíntrifosfát).
Je to podobné ako pri aute, kde sa spaľuje benzín alebo nafta, len v tele nejde o spaľovanie pri vysokej teplote, ale o chemické reakcie, kedy k premene látok a uvoľňovaniu energie dochádza postupne.
Cukry aj tuky sú zložené z atómov uhlíka, kyslíka a vodíka. Tieto atómy sú v cukroch a tukoch zastúpené v rôznych pomeroch a sú rôzne vzájomne poskladané. Je to podobné, ako by sme z tých istých kociek lega poskladali raz auto a inokedy hrad.
V procese tvorby energie je kriticky dôležitá prítomnosť kyslíka. Atómy vodíka v cukroch a tukoch sa s kyslíkom spájajú a vzniká tak voda. Pri tom sa uvoľňuje veľké množstvo energie. Ak nie je kyslík k dispozícii, telo môže získavať energiu z cukrov (ale nie z tukov) len vo veľmi obmedzenej miere prostredníctvom procesu nazývaného glykolýza. Tá je však v porovnaní s energiou dostupnou pri použití kyslíka až 18-krát menej účinná. Je to, ako keby sme mali výkonný 18-valcový motor (motory bežných áut sú 4-valcové) a zo všetkých 18 valcov by sme využívali len jeden. Ak teda tkanivám chýba kyslík, chýba im aj energia potrebná na ich činnosť.
Kyslík získavame dýchaním a na to, aby sa dostal až do cieľových tkanív, musia byť splnené všetky nasledujúce podmienky:
1. Voľné dýchacie cesty (nos, ústa, hrtan, priedušnica, priedušky), ktorými sa kyslík dostáva do pľúc.
2. V pľúcach musí dobre fungovať prestup kyslíka z pľúcnych alveol do krvi.
3. V krvi sa kyslík prenáša prostredníctvom väzby na krvné farbivo hemoglobín. Hemoglobínu musí byť dostatočné množstvo a musí byť funkčne v poriadku.
4. Srdce musí správne fungovať ako pumpa krvi.
5. Cievy, ktorými prúdi krv, musia byť voľné, bez upchatia alebo zúženia.
6. Tkanivá musia byť schopné kyslík z hemoglobínu prevziať a použiť ho na bunkové dýchanie.
Okrem kyslíka sa krvou, samozrejme, prenášajú aj živiny a z tkanív sa späť do pľúc prenáša oxid uhličitý (odpadový produkt spaľovania živín), ktorý v pľúcach prestupuje do dýchacích ciest a následne sa vydychuje.
Kyslík je (až na niektoré výnimky) nevyhnutný pre všetky tkanivá v tele, ale takisto pre srdce samotné. Aj srdce musí byť vyživované a kyslík musí byť krvou dopravený aj do srdcových buniek. Keďže činnosť srdca je energeticky veľmi náročná, je logické, že prísun kyslíka a živín je pre jeho správnu funkciu mimoriadne dôležitý.
Srdce je vyživované koronárnymi (vencovitými) tepnami (obrázok 1.7.). Pri srdcovom sťahu je krv vypudená z ľavej srdcovej komory cez aortálnu chlopňu do aorty a ďalej do celého tela. Koronárne tepny odstupujú z aorty hneď za aortálnou chlopňou. Srdce zásobujú dve vencovité tepny, ľavá a pravá. Ľavá vencovitá tepna sa po krátkom spoločnom úseku (kmeň ľavej vencovitej tepny) ďalej delí na dve hlavné vetvy (ramus interventricularis anterior a ramus circumflexus). V kardiologickej praxi sa teda hovorí o troch hlavných tepnách. V bežnej praxi sa tieto tepny označujú skratkami podľa svojich latinských názvov RIA (ramus interventricularis anterior) a RCx (ramus circumflexus). Pravá vencovitá tepna sa často označuje aj latinskou skratkou (arteria coronaria dextra – ACD).
Obr. 1.7. Vencovité tepny
Čo je to krvný tlak?
Z pohľadu fyzika je tlak sila pôsobiaca na jednotku plochy. Z fyziky vieme, že jednotkou tlaku je 1 pascal, čo je tlak, ktorý vznikne pôsobením sily s veľkosťou 1 newton na plochu 1 meter štvorcový. Pascaly sa však v bežnej praxi nepoužívajú, tlak krvi sa v medicíne vyjadruje pomocou milimetrov ortuťového stĺpca. Predtým sa totiž na meranie tlaku používali ortuťové merače (tonometre) a tlak sa odčítaval pomocou výšky ortuťového stĺpca.
Predstavte si čerpadlo, ktoré čerpá vodu, napríklad na polievanie záhrady. Po zapnutí čerpadla sa roztočí rotor a voda strieka z hadice von. Čím vyšší je tlak v hadici, tým ďalej voda strieka. Po zapnutí sa rotor otáča stále rovnakou rýchlosťou a tlak vody v hadici je rovnaký.
Naopak, srdce pumpuje krv v cykloch, počas ktorých sa sťahuje a uvoľňuje (systola a diastola). Z toho je zrejmé, že tlak krvi v tepnách nie je rovnaký, ale počas srdcového cyklu sa mení.
